ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 1. septembra 1992

PREAMBULA

My, národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov
a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú
štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva
a historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,

spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických
skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,

v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými
demokratickými štátmi,

usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk
slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej
prosperity,

teda my, občania Slovenskej republiky,

uznášame sa

prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:



PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

[...]

Čl. 6

(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský
jazyk.

(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom
styku ustanoví zákon.

[...]

Čl. 12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,
jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej
skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti.
Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky
spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

[...]

Čl. 24

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery
sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské
vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského
vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo
vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne,
bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo
zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti
samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných,
zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné
cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť
iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti
alebo práv a slobôd iných.

[...]

Čl. 26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

[...]

(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.
Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

[...]

Čl. 30

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí
priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť
a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy
vyšších územných celkov.

[...]

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.

[...]

Čl. 34

(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné
menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä
právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať
vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich
materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach,
zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.
Podrobnosti ustanoví zákon.

(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým
skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva
na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa
národnostných menšín a etnických skupín.

(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám
a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť
k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej
republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

[...]